História

Obec Ovčie sa spomína v jednej z listín už v roku 1318. V roku 1320 si štyria synovia zemana Beňadika rozdelili zdedené majetky, pričom Ovčie pripadlo Dominikovi. V spojitosti s deľbou vznikla ďalšia správa o tejto dedine. Z obsahu oboch vyplýva, že Ovčie jestvovalo už pred rokom 1318. V listine z roku 1320 sa vyskytuje pod latinským názvom Wytex Noua v zmysle Nový Víťaz, z čoho je zrejmé, že Ovčie bolo mladou dedinou, mladšou ako Víťaz a vzniklo na majetku Víťaza. V písomnostiach z 15. - 16. storočia vyskytuje sa pravidelne pod maďarským názvom Kysvitez v zmysle Malý Víťaz.

Už v 16. storočí sa do písomností náhodne dostal slovenský názov Ovčie, ktorý je obsahovo úplne iný ako latinský, resp. maďarský názov a pôvodne ako chotárny názov sa vzťahoval k miestu, na ktorom vzniklo sídlisko. Oné miesto pomenovali obyvatelia Víťaza a zemania vytvorili maďarský názov. Chotárny, resp. miestny názov Ovčie svedčí, že obyvatelia Víťaza tam pásli ovce pred 14. storočím

V stredoveku obec patrila Szinyeyovcom, neskôr Hedryovcom, Bertóthyovcom a v 19. stor. Tahyovcom.

Ovčie v 14. - 16. storočí postupne patrilo zemanom zo Širokého, Bertotoviec a Fričoviec. V roku 1600 obec mala 15 obývaných domov. Počas prvého sčítania ľudu, roku 1787 mala obec 31 domov a 178 obyvateľov, v roku 1828 - 34 domov a 281 obyvateľov. V roku 1910 v nej žilo 276 ľudí. V súčasnosti je počet obyvateľov v obci 670.

Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom, chovom dobytka, lesnými prácami a domácim remeslom (výroba metiel).

Do roku 1918 obec administratívne patrila do Šarišskej stolice. Obec Ovčie leží na južnom okraji Šarišskej vrchoviny, na styku s Čiernou horou v nadmorskej výške okolo 480 m.